4 najväčšie elektro skládky, na ktorých leží možno aj váš počítač

V ideálnom prípade smeruje stará alebo pokazená elektronika do rúk zodpovedných spoločností, ktoré ju rozrobia a jednotlivé komponenty zrecyklujú. Bohužiaľ, takto to vyzerá len veľmi zriedkavo. Manuálne rozoberanie elektroniky je drahé, a tak oveľa častejšie končí na nákladných lodiach smerujúcich do Číny, Malajzie, Pakistanu, Ghany či Nigérie.

Deje sa tak aj napriek tomu, že vývoz odpadu zakazuje medzinárodná zmluva z Bazileju. Navyše najväčší producent odpadu, Spojené štáty americké, zmluvu z Bazileju nepodpísal.

Agbogbloshie v Ghane

Na začiatku bol dobrý úmysel – pomôcť chudobným prostredníctvom darov v podobe počítačov. Krajiny začali dovážať používané, ale funkčné počítače do Ghany ale aj iných afrických štátov. Bohužiaľ tam, kde chýba jedlo a čistá voda, boli počítače zbytočné. Ľuďom nepriniesli ani vzdelanie, ani nezmiernili chudobu. Práve naopak sa z nich stal zdroj zdraviu nebezpečného obchodu.

Obyvatelia počítače nepoužívajú, ale rozoberajú a všetko, čo v nich nájdu, sa snažia predať – meď, zlato, striebro, či platinu. Pri takomto neodbornom získavaní cenných kovov sa z elektroniky uvoľňujú nebezpečné látky ako kadmium, arzén alebo ortuť.

Málokto, kto žije alebo pracuje v blízkosti smetiska, sa dožíva vyššieho veku. Denne dýchať výpary zo spálených plastov a gumy a sedieť na pôde, do ktorej vytekajú chemikálie z batérii, ešte nikomu život nezlepšilo.

Olusosun v Nigérii

Každý deň v prístave v Lagose vyložia niekoľko desiatok kontajnerov plných elektroniky. Zhruba 45 % pochádza z USA a ďalších 45 % z EÚ. Väčšinou ide o pokazenú elektroniku, ktorá nemá pre krajinu žiadny význam a končí na skládkach odpadu.

Tri najväčšie skládky odpadu v Nigérii sú Olusosun, Igodun a Ikorodu. Najväčšou je práve Olusosun, na ktorej končí viac ako 40 % všetkého odpadu. Skládky sú zdrojom obživy chudobných obyvateľov, ktorí na nich pracujú a a pomocou nebezpečných postupov extrahujú z elektroniky drahé kovy.

Guiyi v Číne

Ďalšou skládkou obrovských rozmerov je odpad v okolí mestečka Guiyi. Za posledných niekoľko desaťročí sa toto mesto na juhovýchode Číny stalo domovom miliónov ton nepotrebnej elektroniky. Ľudia v jeho okolí sa prispôsobili. Z farmárov i remeselníkov sa stali experti na rozoberanie mobilov, notebookov a inej elektroniky, výmenou za svoje zdravie a čisté životné prostredie.

Skládka v Guiyi sa našťastie čiastočne dostala z tohto pekla von. V roku 2013 schválila vláda plán presídlenia všetkých rodinných podnikov na rozoberanie a recyklovanie odpadu do jedného priemyselného parku. Ten začal fungovať v roku 2015. Miestnym obyvateľom sa znížil príjem, ale na druhej strane výrazne klesli hodnoty nebezpečných látok v ovzduší i vode.

Seemapuri v Indii

Podľa OSN sa do Indie dostáva ročne viac ako 2 milióny metrických ton elektronického odpadu. To je neúnosná záťaž. Chudobná India nemá vybavenie ani zdroje na to, aby si dokázala poradiť s takým množstvom odpadu. Namiesto recyklácie sa hromadí na skládkach.

Jednou z najväčších je Seemapuri na severovýchode Dilí. Je to smutný pohľad – malé deti sa tu hrajú medzi klávesnicami, obrazovkami a dýchajú toxické výpary.

Podľa správy OSN pre ochranu životného prostredia sa v roku 2018 vyprodukuje približne 50 miliónov metrických ton (1000 kilogramov) elektronického odpadu. Ďalšie čísla sú rovnako alarmujúce – z neho len 10 až 40 % sa správne demontuje a recykluje. Väčšina tohto odpadu pochádza krajín EÚ, Japonska a USA.

Možno si teraz kladiete otázku, čo s touto situáciou. Začať môžete od seba. Prevezmite zodpovednosť za odpad, ktorý produkujete a starú elektroniku odovzdajte overeným spoločnostiam, ktoré staré počítače ekologicky zlikvidujú, alebo zrenovujú. Okrem toho pri kúpe novej elektroniky môžete namiesto najnovšieho modelu siahnuť po rovnako výkonnom zrenovovanom notebooku alebo počítači.