17.05.2018

4 najväčšie skládky elektronického odpadu, na ktorých možno skončil aj váš počítač

cover

V ideálnom prípade smeruje stará alebo pokazená elektronika do rúk zodpovedných spoločností, ktoré ju rozrobia a jednotlivé komponenty zrecyklujú. Bohužiaľ, takto to vyzerá len veľmi zriedkavo. Manuálne rozrábanie elektroniky je drahé, a tak oveľa častejšie končí na nákladných lodiach smerujúcich do Číny, Malajzie, Pakistanu, Ghany či Nigérie.

Deje sa tak aj napriek tomu, že vývoz odpadu zakazuje medzinárodná zmluva z Bazileju. Navyše najväčší producent odpadu, Spojené štáty americké, zmluvu z Bazileju nepodpísal.

Skladka1

Agbogbloshie - Ghana

Na začiatku bol dobrý úmysel – pomôcť chudobným prostredníctvom darov v podobe počítačov. Krajiny začali dovážať používané, ale funkčné počítače do Ghany ale aj iných afrických štátov. Bohužiaľ tam, kde chýba jedlo a čistá voda, boli počítače zbytočné. Ľuďom nepriniesli ani vzdelanie, ani nezmiernili chudobu. Práve naopak sa z nich stal zdroj zdraviu nebezpečného obchodu.


Obyvatelia počítače nepoužívajú, ale rozoberajú a všetko, čo v nich nájdu, sa snažia predať – meď, zlato, striebro, či platinu. Pri takomto neodbornom získavaní cenných kovov sa z elektroniky uvoľňujú nebezpečné látky ako kadmium, arzén alebo ortuť.

Málokto, kto žije alebo pracuje v blízkosti smetiska, sa dožíva vyššieho veku. Denne dýchať výpary zo spálených plastov a gumy a sedieť na pôde, do ktorej vytekajú chemikálie z batérii, ešte nikomu život nezlepšilo.

Skladka2

Olusosun – Nigéria

Každý deň v prístave v Lagose vyložia niekoľko desiatok kontajnerov plných elektroniky. Zhruba 45 % pochádza z USA a ďalších 45 % z EÚ. Väčšinou ide o pokazenú elektroniku, ktorá nemá pre krajinu žiadny význam a končí na skládkach odpadu.


Tri najväčšie skládky odpadu v Nigérii sú Olusosun, Igodun a Ikorodu. Najväčšou je práve Olusosun, na ktorej končí viac ako 40 % všetkého odpadu. Skládky sú zdrojom obživy chudobných obyvateľov, ktorí na nich pracujú a a pomocou nebezpečných postupov extrahujú z elektroniky drahé kovy.

Guiyi – Čína


Ďalšou skládkou obrovských rozmerov je odpad v okolí mestečka Guiyi. Za posledných niekoľko desaťročí sa toto mesto na juhovýchode Číny stalo domovom miliónov ton nepotrebnej elektroniky. Ľudia v jeho okolí sa prispôsobili. Z farmárov i remeselníkov sa stali experti na rozrábanie mobilov, notebookov a inej elektroniky, výmenou za svoje zdravie a čisté životné prostredie.


Skládka v Guiyi sa našťastie čiastočne dostala z tohto pekla von. V roku 2013 schválila vláda plán presídlenia všetkých rodinných podnikov na rozrábanie a recyklovanie odpadu do jedného priemyselného parku. Ten začal fungovať v roku 2015. Miestnym obyvateľom sa znížil príjem, ale na druhej strane výrazne klesli hodnoty nebezpečných látok v ovzduší i vode.

Seemapuri – India

Podľa OSN sa do Indie dostáva ročne viac ako 2 milióny metrických ton elektronického odpadu. To je neúnosná záťaž. Chudobná India nemá vybavenie ani zdroje na to, aby si dokázala poradiť s takým množstvom odpadu. Namiesto recyklácie sa hromadí na skládkach.

Jednou z najväčších je Seemapuri na severovýchode Dilí. Je to smutný pohľad – malé deti sa tu hrajú medzi klávesnicami, obrazovkami a dýchajú toxické výpary.

Podľa správy OSN pre ochranu životného prostredia sa v roku 2018 vyprodukuje približne 50 miliónov metrických ton (1000 kilogramov) elektronického odpadu. Ďalšie čísla sú rovnako alarmujúce – z neho len 10 až 40 % sa správne demontuje a recykluje. Väčšina tohto odpadu pochádza krajín EÚ, Japonska a USA.

Možno si teraz kladiete otázku, čo s touto situáciou. Začať môžete od seba. Prevezmite zodpovednosť za odpad, ktorý produkujete a starú elektroniku odovzdajte overeným spoločnostiam, ktoré staré počítače ekologicky zlikvidujú, alebo zrenovujú. Okrem toho pri kúpe novej elektroniky môžete namiesto najnovšieho modelu siahnuť po rovnako výkonnom zrenovovanom notebooku alebo počítači.

Sledujte náš
Facebook